20.-25.7.2003 - 1.letný tábor v Dubovom

Pre historicky prvý letný tábor rodín spevokolu, našich priateľov a známych sa zvolila nie príliš veľká chata pri obci Dubové v južnej časti našej turčianskej záhradky. Počet záujemcov bol naozaj vysoký, ale aj napriek prekročeniu kapacity chaty sme sa vetci nejako pomestili a zrejme to nikomu nevadilo, lebo sme vedeli že nejdeme na dovolenku do päťhviezdičkového hotela.
Témou tábora, ktorá sa prelínala jednotlivými dňami bol liturgický rok. To znamená, že každý deň sa zvolilo jedno liturgické obdobie roku a tomu sa prispôsobili aktivity, režim a aj program dňa. Chceli sme tak deťom pútavou formou priblížiť, čo ktoré obdobie znamená, a aj aké sa k nemu vzťahujú zvyky a tradície. Začali sme adventom, veď ním sa aj začína liturgický rok. Vysvetlili sme čo znamená, no a samozrejme sme nazabudli ani na to, kto cez advent prichádza k deťom. No predsa Mikuláš! A tak prišiel aj do našej chaty a potešil deti nejakou tou maličkosťou. Ďalší deň nás čakali vianoce. Ozdobili sme si na dvore smrečky (ktoré tvorili živý plot areálu) vianočnými ozdobami. A nechýbala ani polnočná svätá omša, ktorá neodmyslitelne patrí k vianociam. Nebola síce o polnoci (ale okolo desiatej večer), ale keďže už bola tma, atmosféra bola naozaj ako na polnočnej. Prišiel nám ju odslúžiť náš pán farár otec Marián Holbay, ktorý sa kvôli nám obetoval a urobil si takýto malý nočný výlet. No a keďže sme spevokol, nesmeli na sv.omši chýbať ani naše pesničky. Spevákov bolo dosť, ale nemali sme žiadneho z našich hudobníkov. Našťastie sme ale mali v tábore tri gitary, ktoré sme si doniesli na také brnkanie pri ohníkových posedeniach a teraz sa využili aj inak. K nim sa postavili traja amatérsky gitaristi Peťo, Miro a Vlado, pre ktorých to bola so spevokolom muzikantská premiéra (a zrejme zároveň aj derniéra). Hudobná príprava improvizovaných gitaristov bola "bojová" ale o to zaujímavejšia. K vybraným piesňam sme nemali žiadne podklady-akordy a tak sme ich skusmo hľadali ešte pár minut pred začatím omše. Podarilo sa a ako-tak sme zvládli aj gitarový doprovod. Snáď sme to spevákom moc nekazili. Atmosféra aj duch na tejto svätej omši, uskutočnenej pri svetle sviečok pod teplým holým nebom, spolu s určitou charizmou otca Mariána, ktorú okolo seba šíril - to všetko nám vytvorilo jedinečný zážitok, zanechalo hlboký dojem a všetci na to radi spomíname. Ďalší deň sme sme spojili sviatok Zjavenia Pána a fašiangy. Deťom sme pripravili malý kvíz, v ktorom si čo to zopakovali, resp. sa dozvedeli niečo nové o týchto obdobiach. K ľudovým tradíciam sviatku Zjavenia Pána patria nepochybne koledníci, ktorí samozrejme nemohli chýbať ani tu - deti sa vystrojili za kráľov, pastierov i anjelov. No a potom nasledovali pravé fašiangy. Deti mali dosť času nachystať si aj s pomocou rodičov a kamarátov tie naj-naj-super fašiangové masky. A nechýbal ani tradičný fašiangový sprievod - okolo chaty za zvuku gitary a spoločným spevom tradičnej fašiangovej piesne. Ďalší deň sme si pripomenuli veľkonočné obdobie. Zamerali sme sa najmä na naše ľudové tradície. Na dvore deti nazdobili véééľa vajíčok - jedno krajšie ako druhé. A nechýbala ani výroba korbáčov a šibačka. No a posledný deň sme nachali decká vyblázniť aj na voľnej tanečnej zábave, ktorá by sa diskotékou dala nazvať iba ťažko.
No netrčali sme stále iba v areáli chaty. Prvý výlet na kúpalisko do Turčianských Teplíc sa síce nevydaril podľa predstáv detí (po pár minútách na kupku prišiel lejak a museli sme sa vrátiť), zato druhý už áno. Vybrali sme sa na neďaleký salaš. Pozreli sme si ovečky, posedeli si pri kolibe a v kolibe, dokoonca sme dostali od baču ochutnať aj pravé ovčie mlieko. Dozvedeli sme sa od neho aj mnoho zaujímavosti o chove oviec, výrobe syra i iných výrobkoch z ovčiehio mlieka. Cestou sme sa zastavili aj v Budiši pri verejnom prameni známej minerálnej vody a poneberali z nej do fľašiek. Presúvali sme sa pritom niekoľkými väčšími autami, do ktorých sa nasáčkovalo toľko detí, že by sme sa mohli uchádzať aj o zápis do Guinesovej knihy rekordov. Navyše decká šoférov hecovali, aby sa navzájom predbiehali a tak sa z týchto presunov na týchto málo frekventovaných bočných cestách stavala občas aj dobrodružná filmová autonaháňačka.
Stravovali sme sa svojpomocne. Raňajky pripravovali "najrannejšie vtáčatá" spomedzi dospelákov a dospevajúcich. Chlieb sa chodil kupovať do dediny a v chate boli zásoby masla, vajíčok, paštét, lekváru, syru, zeleniny a pod. Z toho sa prpravovali raňajky. Bolo treba rozkrájať chleba na krajce, namiesiť pomazánku a natrieť, samozrejme každý deň inú (niet nad pestrú stravu) - napr.vaj´čkovú, rybaciu, ... Potom sa varil čaj v najväčšom hrnci. No a obedy doobeda pripravovali ochotní dobrovoľníci - bolo treba nakrájať cibuľu, máso, zemiaky - skrátka čo bolo treba a variť. Večere sa varili tiež, resp. sa dojedalo z obeda. Aj keď nikto z týchto kuchárov nemal skúsenosti z varením v takom objeme, hoci niektorí krútili nosom, hladom sme netrpeli.
Večery trávili dospelí pri ohníku a poháriku vínka do rôzne neskorej noci, každý podľa stupňa únavy. Počasie sa nám vydarilo, takže sme skoro celý tábor mohli stráviť vonku, čo bolo dobre, lebo chata nebola moc veľká.
No a aký by tol tábor bez nočného pochodu. Pred ďeťmi sme všetko tajili a tvrdili, že už žiaden pochod nebude, aby bol viac prekvapené. Posledný deń dospeláci po uložení detí netrávili čas posedením v chate či pri ohníku, ale zháňali, vyrábali a chystali všelijaké veci na pochod systémom "čo chata dá". Dohodli sme sa na téme odchodu Židov z Egypta. A hoci deti sa na pochod tešili a stále ešte dúfali, že bude, z nočného budenia veru nadšení neboli. Po rýchlo vyobliekaní vyrážali po skupinách do terénu okolo chaty, kde na nich čakali stanovištia s príjemnými i menej príjemnými úlohami (napr. hľadať niečo v kýbli v špeciálne nachystanej zmesi pripomínajúcej pomyje).
Z odstupom času mnohí konštatujú, že tento úvodný-premiérový tábor bol asi najlepší - možno kvôli čaru niečoho nového, možno kvôli zaujímavej tematike tábora, ktorú sa zrejme už nepodarilo prekonať, možno kvôli množstvu malých decák, ktorých počet sa rok od roka znižoval - a práve tie dokázali vytvoriť tú spontánnu a živú atmosféru. Možno. Ale určite kvôli tomu, že sme sa zišli dobrí priatelia, rodiny tvoriace spoločenstvo (nielen v hubodnej oblasti), ktoré sme sa pokúslili upevniť aj takýmto novým spôsobom. A napriek tomu, že od pohodlnej a lexusnej dovolenky to malo veľmi ďaleko, zanechal v nás tento tábor nezabudnuteľné a príjemné spomienky.

Spracoval admin Vlado.