2.letný tábor v Kantorskej doline

Po vydarenej premiére letného tábora členov a "spriaznencov" spevokolu DaR spred roka v Dubovom sme sa aj leto rozhodli usporiadať podobný tábor a ako sa neskôr ukázalo, založili sme tak peknú tradíciu. Po minuloročných skúsenostiach s počtom záujemcov, ktorý ani tento rok neklesol, sme hľadali väčšiu chatu za prijateľnú cenu, čo sa nám síce podarilo, ale ani kapacita tejto chaty nepostačovala na to, aby každý mohol spať na vlastnej posteli. Chata bola situovaná hlboko v Kantorskej doline, takže tí, ktorí neprišli autom (zopár takých bolo) sa pekne našľapali. Výhodou teda bol kľud a nevýhodou aj to, že všetko bolo dosť ďaleko. No našťastie mnohí mali autá a keď sme niekam išli, nejako sme sa do nich všetci "nasáčkovali". Tento rok nebol vyslovene tematický (ako predošlý a neskôr aj niektoré nasledujúce), napr. tomu bol sčasti zameraný na ekológiu - spoznávanie napr. liečivých rastlín a ako sa treba správať v prírode. Pri chate bol dosť veľký "pľac" na naháňanie decák a samozrejme sme to využilio aj na rôzne športové súťaže pre deti (napr. štafetové prekonávanie prekážkovej dráhy rozličnými spôsobmi). Neďaleko bol horský potok a keďže bolo aj teplo, deti išli do plaviek a poriadne sa v ňom vyčľapkávali. Na konci "ihriska" sa nachádzalo ohnisko, kde sme my dospeláci trávili čas - často až do hlbokej noci debatovaním a aj spievaní. V tejto súvislosti mnohí ešte dlho spomínali (alebo aj dosnes spomínajú) na náš dnes už takmer legendárny spevácky ľudovkový maratón, keď sme sa rozdeli tuším na dve alebo tri skupiny a vydržali zopár hodín (takmer až do rána) súťažiť v speve ľudoviek systémov čím sa jedna pesnička končila tým sa musela ďalšia začínať. Kto vyhral (ktorá skupina) si už asi nik nepamätá, ale to nie dôležité - hlavné je, že všetci sme mali z toho úžasný zážitok. Pri chate bolo aj zopár lavíc a lavičiek, kde sme za dobrého počasia (čo bolo skoro stále) jedli, a počas dňa popíjali kávičky a rozprávali sa, pravda ak sme práve neboli niekte mimo areálu. A to bolo veru málokedy, lebo sme mali tento tábor priravený naozaj bohatý program po okolitých zaujímavých lokalitách.
V rámci potuliek po okolí sme v utorok navštívili Turčiansku štiavničku. Vyšľapali sme si hore k jazierku teplickými serpentínami a navštívili sme aj veľký park pri kaštieli. Kaštieľ bol síce v dezolátnom stave, ale park stále ponúka množstvo zaujímavých rastlín a drevín. A aby sme vedeli čo je čo, mali sme aj tu fundovaného sprievodcu - pani, ktorá nám rozprávala veľa zaujímavého o rastlinách, o ich ochrane a deťom pripravila aj nejaké enviromentálne hry (napr. určovnie drevín podľa kôry) ale aj naháňačky. V stredu na nás čakal jeden z najväčších zážitkov tábora (pre mnohých možno aj najväčší) bola jazda na "lanovke". Nie, ešte sa v Kantorskej doline neprevádzkuje žiadna komerčná lanovka, to iba pre nás zopár šikovných ľudí pomohlo vytvoriť takú impromizovanú. A nemuseli sme ani moc ďaleko chodiť. Nedaleko našej chaty sa totiž nachádzal jeden starý lom. A tak stačilo iba na vrchu ukotviť lano o jeden pevný bod (tuším to bol strom) a dole zas o druhý (tuším to bolo auto). Vyzerá to jednoducho, ale aby to bolo bezpečné, musia to robiť odborníci. Ale takých sme našťastie mali. Mali so sebou takú "horolezeckú" výstroj - malú pre deti, ale aj väčšiu pre dospelých. Potom už stačilo iba obliecť si postroj, prilbu, zaháknuť sa o lano a "hurá dole". Napriek tomu, že celá jazda z relatívne nízkeho kopca bola veľmi krátka - iba pár sekúnd, výkriky a škreky dávali tušiť veľké nadšenie "jazdcov". Vyskúšili si to všetky deti a mnohé aj viackrát, dokonca aj mnohí dospelí. A aj najmenšie deti si mohli lanovku vyskúšať vďaka možnosti spoločnej jazdy s jedným z rodičov.
Neďaleko Kantorskej doliny sa nachádzala dedina Sklabiňa a Sklabinský Podzámok, a nad nimi ruiny starovekého hradu. Naň sme sa vyštverali vo štvrtok. Napriek tomu, že ostalo z neho iba pár múrou, našli sa ochotní dobrovoľníci (zoskupení v združení Donjon), ktorí sa pustili do jeho rekonštrukcie. Práve jeden z týchto ľudí bol dokonca našim sprievodcom, ktorý nás povodil po areáli a povedal nám veľa zaujímavosti o histórii hradu, o jeho majiteľoch, ale o tom ako sa taký hrad staval, aké materiály sa používali a povedal nám aj o svojich zámeroch, čo majú v pláne na hrade ešte urobiť (do akého stavu ho chcú dostať). Deti ale zaujali najme kozy voľne - takmer až akrobaticky poskakujúce po kameňoch a polorozpadnutých múroch. Odchádzali sme z hradu bohatší o mnoho zaujímavých poznatkov - mnohí asi ani netušili, aký významný bol hrad aj obec Sklabiňa v dejinách.
Na záver tábora sme takisto ako minulý rok pripravili pre deti nočný pochod. Takisto ako vlani sme ho prísne tajili, aby bolo prekvapenie čo najväčšie. Skupiny deti putovali tmavými cestičkami okolo chaty a čakali ich tam príjemné i menej príjemné úlohy na dospelákmi pripravených stanovištiach, ktoré museli prekonať, aby sa dostali ku kráľovi lesa, ktorý mal pre nich sľubovaný poklad. Kráľ lesa (hral ho náš člen Miloš) pri príchode detí na závere vysvetlil, že najväčší poklad je láska. Ale aby deťom nebolo ľúto, dostali predsa len po nejakom cukríku.
Tak sme prežili krásny letný týždeň plný slnka, zážitkov, dobrej nálady a pohody.

Spracoval admin Vlado. tradíciu