Stále narastajúci počet účastníkov našich predošlých letných táborov nás prinútil hľadať väčšie priestory pre tento náš tretí letný tábor. Nájsť vhodnú chatu s takouto kapacitou v okolí sa nepodarilo a tak sa zvolilo ubytovanie v autokempingu pri Blatnici. Netradičný výber ubytovania mal svoje výhody aj nevýhody. Výhodou bol veľký počet izieb a postelí, takže prvý krát mal každý svoju posteľ a nemuseli sa vyťahovať karimatky, spacáky a stany. Nevýhoda bola, že sme neboli v areáli sami ako po minulé roky, ale na druhej strane iných návštevníkov autokempingu nebolo veľa a navzájom sme sa moc nerušili a dokázali sme aj spoločne vychádzať. Stravovanie bolo tento rok zabezpečené kuchárkami, takže sme mali o starosť menej, hoci možno niekomu chýbala možnosť posedieť si a porozprávať sa pri varení obeda. Vo veľkej dvojpodlažnej ubytovni s dlhou chodbou sme obsadili väčšinu izieb. V okolí ubytovne sa nachádzalo pár lavičiek a stoličiek (na ktorých si napr. kresli s radosťou deti) ale jedávali sme priamo v malej jedálni v ubytovni (pri našom počte ako ináč na viackrát). Pár metrov od ubytovne sa nachádzal na vyvýšenej plošune aj les, v ktorom deti veľmi rýchlo našli kolotoč, preliezky i šmýkačky, ktoré boli počas tábora skoro permanentne obsadené. Staršie deti,mládežníci a dospelí zasa uvítali minigolfové stanovištia po celom lese (v rôznom stave zachovalosti, ale na väčšine sa hrať dalo). A keďže sa palice a loptičky dali požičať, aj táto zábava sa stala na tábore veľmi obľúbenou. Až natoľko, že na konci tábora sa usporiadal aj veľký minigolfový turnaj v rôznych vekových kategóriach (vrátane dospelých). Tohoročný tábor, tak ako aj ten prvý mal svoju tému. Boli ňou historické obdobia. A tak sa každý deň (najmä doobeda) menil na nejaké obdobie dejín. Každý deň si pripravila iná rodina. Začali sme bilickým starovekom – deti sa hrali na židov putujúcich púšťou a zbierali manu (tuším to boli šušky) a chytali prepelice. Ďalší deň sme sa dostali do starovekého antického Grécka – priamo na olympijské hry – družstvá detí súťažili v tradičných disciplínach (štafetové behy, štreľby z luku, hod oštepom-palicou, vrh guľou-loptičou,) i menej tradičných (zápasenie pri skackaní na jednej nohe). Ďalší deň sme sa ocitli v Rímskej ríši. Privítal nás sám cisár s cisárovnou prochádzajúci v sprievode. Všetci sme sa dozvedeli niečo o starovekom Ríme a samozrejme pre deti boli prichystané aj rímske hry (preteky vozatajov,...) Ďalším dňom sme sa zobudili v stredoveku. No a keďže stredovek sa vyznačoval neustálymi bojmi, aj deti sa rozdelili do družstiev stredovekých rytierov – slovanov, artušových rytierov, križiakov, germáno Každé družstvo si pripravilo svoju „bojovú“ zástavu a každý „vojak“ mal svoj štít (kartónový). No najprv ale museli dokázať, čo vedia o svojej „vlasti“ vo vedomostnom kvíze. Potom prišli na rad súťaže. Najviac sa asi páčilo dobíjanie hradu. Najprv sa preliezky „obalili“ kartónmi a tak vzniklo opevnenie hradu. Tí najmenší ho potom „dostavali“ nožnicami a farbičkami – vyrezávali sa okná, vežičky, zdobili sa múry a každý pridal čo to podľa svojej fantázie. No a napokon prišlo na rad dobíjanie hradu, keď družstvá bojovali proti sebe – jedni hrad bránili, druhí naň tuším papierovými guľami útočili. Presné pravidlá ani kto zvíťazil si už nepamätám, ale všetci bojovali húževnato so srdcom ozajstných rytierov. Deti, najmä tie staršie, sa ale pri organizovaní činností nenechali zahanbiť a tento rok nám dva predošlé táborové nočné pochody oplatili – vtiahli nás v noci do „tajomného“ tmavého lesa a pripravili pre družstvá dospelákov pochod s mnohými stanovištiami, kde sme mali ukázať svoje vedomosti i zručnosti. No a posledný deň, ktorý mal byť v znamení novoveku padol návrh na naozaj veľmi novoveký program – návštevu kúpaliska v Turčianskych Tepliciach. Dlho sme váhali, či si vziať na zodpovednosť takú hŕbu detí, s ktorých niektorí starší boli aj bez vlastných rodičov, ale napokon sme všetko ako kresťania zverili do božích rúk a išli sme. Počasie nám na rozdiel od návštevy spred dvoch rokov z tábora v Dubovom prialo. Vtedy nás zahnala späť búrka po pár minútach, no tento rok sme si užívali krásne dlhé slnečné hodiny na kúpalisku. Nikomu sa nič nestalo a všetci sa šťastne vrátili do tábora. No a večer nás čakal tradičný táborový karneval, tentoraz v tajuplnej nočnej atmosfére pri ohni. Deti sa vystrojili do krásnych masiek - aj keď o mnohých sme už dávno vedeli, že sú riadne masky :))) No a keď deti odišli späť, dospeláci si ešte užili poslednú noc v družnej atmosére do neskorých hodín. Večery sme trávili pri kempingovom ohnisku (hoci jednu noc neďaleko stanovali aj iní dovolenkári, ale dúfam, že sme sa navzájom príliš nerušili) Tento tábor sme takmer každý večer navštívili svätú omšu. Väčšinou sme putovali pešo, niektorí využili služby svojich štvorkolesových miláčikov. Najskôr sme navštívil kostol v Mošovciach, kde sme na sv.omši zaspievali a aj deti ukázali miestnym naše ukazovačky. Pánovi farárovi sa naše pesničky páčili a preto nás pozval aj na sv.omšu do Blatnice. Tam rím.-kat. Kostol nie je, preto sa sv.omše slúžia v jednej väčšej miestnosti istého rodinného domu. Tam by sme sa ale všetci neboli pomestili a tak sa vytiahli na dvor stoličky i lavice a keďže počasie nám žičilo, sv.omša bola pod holým nebom na dvore toho rodinného domu. A aj tam bol pre nás problém zmestiť sa. Opäť sme si schuti zaspievali. S pánom farárom sme si porozumeli natoľko, že prijal aj pozvanie na jeden večer posedieť si s nami pri ohni. Prežili sme opäť krásny týždeň upevňovan a v pamäti nám na tento tábor ostala veľká kopa príjemných spomienok a zážitkov. Tak spomínajte aj podľa fotiek vo fotoalbume.