18.6.2005 - hudobný doprovod slávnostnej sv.omše s kňazskou vysviackou v našom chráme

V roku 2005 sa kňazská vysviacka banskobystrickej diecézy (najmä z kapacitných dôvodov - vzhľadom na veľký počet novokňazov) uskutočnila v našom chráme. A nám sa dostala česť svojim spevom doprevádzať túto sv.omšu v jednom veľkom speváckom zbore spoločne s vrútockým chrámovým zborom.
Začalo sa to už pár týždňov pred vysviackou, keď nám dirigentka Irenka odkázala, že najbližšia piatková skúška bude po večernej sv.omši v KKD (vrútockom Katolíckom kultúrnom dome). Tí, ktorí nevedeli o čo ide, boli iste prekvapení. Po príchode do KKD sme sa porozdeľovali do skupiniek podľa hlasov - najmä náš základný hlas - totiž skladby, ktoré sme mali nacvičovať nemali základný hlas. A tak sme naše "mládežnícke" pesničky na čas vymenili za klasické zborové skladby. Museli sme si zvykať aj na nový štýl práce - spievanie podľa nôt (ktoré sme dostali), dôkladné pilovanie samostatne po hlasoch. Absencia základného hlasu bola do určitej miery aj výhodou, lebo nás nemalo čo mýliť - každý vedel iba svoj hlas. Takisto sme si zvykali aj na iný štýl dirigovania Viliama Majdu, ktorý tento zlúčený zbor viedol a dirigoval. Počas pár skúšok sme nacvičili liturgické skladby (Sanktus, Kyrie eleison, trojité Amen, alelujový spev, litánie s svätým) aj skladbu s staroslovenčine Tobe pojem (Tebe spievam)a skladbu ...aby som hlásal evanielium.
Gererálka sa uskutočnila pred vysviackou priamo v chráme. Viedla ju naša Irenka, lebo sa jej nemohol zúčastniť dirigent Majda, ktorý bol pracovne v zahraničí. Na vysviacke ale už mal byť. Zhodou okolností sa ale ani do nedele nedostal na Slovensko a tak na diaľku poveril našu dirigentku Irenku, aby zbor dirigovala aj na vysviacke. Mnohých, najmä vrútočanov pochytili obavy hraničiace so strachom a panikou :-) ako to dopadne. Dopadlo to však dobre, nič sme nepokazili a nenarušili sme žiadnou vážnou chybou dôstojný priebeh tejto slávnosti. Vrútočania boli milo prekvapení, ako to naša Irenka dobre zvládla. Spievali sme tentoraz výnimočne z chóra, keďže sme nemali mikrofóny a bolo potrebné, aby sa zvuk majestátne rozliehal veľkým priestorom (preto sa aj oba zbory zlúčili).
A nakoniec spomeniem ešte jeden zaujímavý moment, ktorý mi utkvel v pamäti. Keďže ľudí v chráme bolo naozaj veľmi veľa, dlhé bolo aj sväté prijímanie. Počas neho sme mali spievať pieseň ...aby som hlásal evanjelium. A keďže prijímanie nie a nie skončiť, stále dookola a dookola sme opakovali refrén a tak sa asi táto skladba stala našou najdlhšie spievanou piesňou v našej histórii.
Hoci niektorí tento štýl skladieb spievali po prvý raz, bola to mnohých pekná nová skúsenosť. Zoznámili sme sa s novými ľuďmi a mnohé sme sa od nich v spievaní aj naučili. Niektoré skladby sme zaradili aj do nášho repertoáru (Kyrie eleison, trojité Amen). Nikto z členov spevokolu DaR však ani po tejto príjemnej skúsenosti "nepresedlal" k takémuto štýlu hudby a všetci ostali verní nášmu štýlu piesní, ktorý je už dlhé roky našou srdcovou záležitoisťou a dlhé roky dúfam ešte aj ostane.

Spracoval admin Vlado.