16.-20.7.2006 - 4.letný tábor vo Vrícku

Už po štvrtý krát sa členovia spevokolu DaR - jednotlivci, časti či celé rodiny i ďalši naši známi sústredili v lete na týždeň na jednom mieste, aby sme prežili týždeň plný oddychu, hier, súťaží, rozhovorov i posedení. Tento rok to bol chatkový komplex vo Vrícku, patriaci Výskumnému a vývojovému ústavu železníc vo Vrútkach, v ktorom robil prevádzkára môj kolega. Bola to jedna veľká chata s pár posteľami a spoločenskou miestnosťou a asi 6 dvojpodlažných chatiek 6 až 8 posteľových. Keďže kapacita chatiek bola pomerne veľká, takmer každý mal svoju posteľ. No a pár odvážlivcov si vyskúšalo aj spanie v stanoch.
Tento rok bola téma tábora "už sme v Európskej únii" - teda každý deň bol zameraný na spoznávanie iného štátu EÚ. Takže sme mali anglický deň, taliansky deň, francúzsky deň, švédsky deň či nemecký deň. Tomu sme sa pokúsili prispôsobiť aj jedálny lístok, ak to bolo možné (každého iste napadne napr. Taliansko-špagety) Navyše ako bonus sme mali jeden retro-recesistický "savjetskij" deň-vlastne iba ráno, v rámci ktorého sme našim detvákom pripravili ranný nástup v štýle socialistického pionierského tábora. Sami sme boli prekvapení, ako deti nechápali, že niečo takéto sa naozaj robilo ešte pred pár rokmi. V rámci dní jednotlivých štátov sme sa pokúsili naučiť sa aspoň základné slová ich jazykov a vyzvali sme všetkých, aby tieto slová počas toho dňa používali. Či tomu tak bolo, to už si musí každý sám pospomínať. Tématické dopoludnia podľa jednotlivých štátov boli zamerané na hry detí, pričom sa využila nejaká spojitosť na štát dňa. Napr. na švédky deň sa využila tematika škandinávskych bájí a mýtov. Deti poľa veku boli rozdelené na škriatkov (najmenší), elfov(strední) a trolov-obrov (najväčšie deti, ktoré sa ešte chceli hrať). Trolovia naháňali elfov aj škriatkov a elfovia škriatkov a každý sa snažil ujsť svojím naháňateľom a dobehnúť do cieľa bez toho, aby ho chytili. Menší boli zvýhodnení kratšou trasou. Na veľkom dvore areálu bolo veľa možností na naháňačkové hry, štafetové súťaže s rôznymi sťaženiami ( s vajíčkom na lyžičke, skákanie po kameňoch-hárkoch papiera a pod). Do súťaží sa zapojili aj veľkí (napr.vyťahovanie kocky cukru na špagátiku len ústami). Pekné počasie priam nabádalo k člaboreniu sa v neďalekom potoku deti i tých skôr narodených. Naobľúbenejšou zábavou v potoku (ako vždy) bolo stavanie hrádzí. Dospelí a chlapci sa zase zamestnali ping-pongom, ale čím ďalej tým viac aj malé deti zaujal ping-pong. Stôl, ktorý sme vyložili pred centrálnu chatu vždy ráno bol v permanencii celý deň a ku koncu tábora platilo, že ak si chcel niekto naisto zahrať, musel si radšej privstať. Záujem bol o ping-pong tak veľký, že na záver sa usporiadal celotáborový turnaj vo viacerých kategóriach (muži, ženy, deti). Vyvrcholením spoznávacích aktivít EÚ bola veľká vedomostno-zručnostná súťaž o štátoch euróskej únie, kde viac družstiev zložených z detí i dospelákov riešilo rozmanité úlohy - otázky, skladanie a hádanie významných objektov. Zároveň sa určovali aj vlajky a hlavné mestá a lepili sa na mapu Európy. Neviem už, kto bol v ktorom družstve a ktoré družstvo zvíťazilio, ale výhercom bol každý kto sa zúčastnil a pritom sa aj niečo nové dozvedel.
Neostali sme však iba pri hrách. Nasýtil sme aj svoje duchovné a kultúrne potreby. Párkrát sme sa spoločne vydali do dediny Vrícko na večernú svätú omšu. Pritom sme si aj zaspievali. Postarší pán farár bol prekvapený z nášho spevu a bol dojatý radosťou s akou sme pristupovali k sláveniu svätej omše prostredníctvom spevu i pohybu (ukazovačky).
Za kultúrou sme sa jeden pekný deň vybrali do ešte vzialenejšieho Kláštora pod Znievom. Tam sme boli dohodnutí na "exkluzívnu" prehliadku kláštorného areálu aj s výkladom, v ktorom sme sa dozvedeli mnoho zaujímavého. Najmä liturgické priestory vnútri kláštora-kaplnky na nás svojim výzorom i akustikou tak zapôsobili, že sme neodolali možnosti zaspievať si z plného hrdla a kochať sa zážitkom s jedinečnej akustiky. Mnohí ani netušili, že tu - takmer pod nosom sa skrývajú také vzácne a jedinečné objekty.
Ďalším z našich cieľov boli ruiny hradu na vrchu Zniev, odkiaľ sa nám naskytol pekný výhľad na okolie. Nie každý náročný výstup zvládol v pohode, objavili sa aj zdravotné ťažkosti, ale všetci výstup napokon v zdraví zvládli.
Tento tábor sa niesol v duchu samostravovania - to znamená, že jedlo sme si pripravovali sami. Najrannejšie vtáčatá už od skorého rána krájali chleby, miesili pomazánky, natierali a varili čaj, aby boli raňajky hotové, kým všetci vstanú. Doobedie sa nieslo v znamení varenia obedu tými najšikovnejším dospelákmi v celkom slušne zariadenej kuchynke. Stravovalo sa zväčša vo veľkej spoločenskej miestnosti, keďže vonku nebolo mnoho miesta na stolovanie. Na večeru sa zväčša dojedalo z obeda, no niekedy sa na večeru varilo nanovo. Samozrejme, že jedlá neboli ako z grandhotela, museli sme vyberať také, ktoré sa dajú pripraviť za prijateľnú dobu v potrebnom množstve.
Keď deti a mládež boli "zahnaní" večierkou do postelí, večery a noci patrili posedeniu dospelákov pri nekrytom ohnisku a poháriku - systémom kto dokedy vydrží. Tu sme sa navzájom mohli lepšie spoznávať-starí i noví členovia s nečlenmi - aj všetci navzájom, čím sme upevňovali širšie spoločenstvo - nielen členov spevokolu, ale aj rôznych našich priaznivcov a známych. No a občas sme si pri tom aj zanôtili.
Tak sme prežili pekný týždeň pohody, dobrej nálady a teplého počasia. Podmienky a možnosti areálu sa nám zapáčilo natoľko, že aj nasledujúci letný tábor o rok sme usporiadali v tomto komplexe.