22.-23.9.2007 - zájazd na Moravu

Tento zájazd akoby zariadila samotná Panna Mária. Uskutočnil na totiž na základe jedného stretnutia až v Medžugorí. Naša členka-altistka Janka sa na tejto púti zoznámila s jedným kňazom z Moravy - Josefom Červenkom. Keď zistil, že spieva v spevokole, cez ňu pozval celý spevokol do svojej farnosti na vystúpenie a ponúkol nám aj možnosť ubytovania vo farských priestoroch. To nás priviedlo k myšlienke urobiť si pekný celovíkendový výlet-zájazd po rôznych významných miestach krásnej Moravy. Pôvodne sa najmä kvôli počasiu i prádzninovej nálade mal uskutočniť v lete, ale rôzne okolnosti spôsobili jeho odklad až na september. Dlho sme hľadali vhodný termín, ktorý by vyhovoval čo najväčšiemu počtu členov, no napokon ani zvolený termín 22 a 23. septembra nevyhovoval našim keyboardistkám a tak sme sa na náš prvý zahraničný výjazd vydali z novozostavenou dvojicou za keyboardami - skúsenejším Robom Portelekym, ktorý už vtedy s nami príležitostne hrával a premiéru na vystúpeniach si odbyl práve tu Peťo Bátory. Chlapci sa naozaj snažili a aj napriek drobným výpadkom z neskúsenosti a iste aj trémy dokázali napokon zvládnuť celú sériu vystúpení. Výdatne im v tom pomohli aj naši skúsení gitaristi Majo a Jaro.
Skoro ráno sme vyrážali objednaným autobusom spred Prefy, aby sme toho stihli čo najviac. Už doobeda nás totiž čakalo doprevádzanie svätej omše na pútnickom mieste - v známej bazilike na Svatom Kopečku pri Olomouci. Už pri vstpe do chrámu nás zaskočili lešenia prebiehajúcej rekonštrukciu. A tak sme trochu ľutovali, že sme tento krásny chrám nevideli v jeho celej kráse. No stáli a spievali sme pod lešením, čo bol takisto nevšedný a neopakovateľný zážitok, aj keď z iného pohľadu :-)). Ďalšou nevšdenosťou bol nízky počet ľudí na svätej omši (aj to boli zväčša turisti), čo je bohužiaľ v týchto krajoch mimo pútí bežné (keďže nebola práve púť). A tak sme vlastne mali "presilovku" :-)). Aj to málo ľudí sme (aspoň dúfame) trochu potešili aj ukazovačkou v podaní našich detí. Po skončení sv.omše nám a ostatným prítomným návštevníkom miestny správca porozprával o histórii baziliky a pútnického miesta. Nasledovala prehliadka priľahlých objektov - kláštorných budov a vnútorného parku.
Ďalšou našou zastávkou na trase bolo centrum diecézy Olomouc. Prvé naše kroky viedli do olomouckej katedrály. Napriek tomu, že bolo len čosi po obede museli sme počkať kým z neho výjdu mladomanželia a svadobčania, čo nás prekvapilo. Vnútri sme si pozreli nádhernú výzdobu interiéru, v podzemných priestoroch sme si mohli pozrieť výstavu liturgických predmetov a na záver sme si sami pre seba vyskúšali úžasnú akustiku pristoru pár akapela spievanými piesňami. Potom sme si prezreli námestie a pamiatky centra mesta a ďalšie naše kroky viedli do kňazského seminára, kde sa nám venovali miestni zástupcovia seminára a mohli sme si prehlaidnuť spoločné ale i ubytovacie oddiely seminaristov, čo sa málokomu podarí. A keďze je svet malý, aj tu niektorí našli svojich známych.
A aby sme upútali aj našich malých a najmenších, ďalšou zastávkou bol starobylý hrad Bouzov, kde sme sa zúčastnili aj prehliadky. O zábavu mladých sa veľmi dobre postaral náš kaplán Paľko, ktorý cestoval s nami. Večer sme dorazili na faru k nášmu hostiteľovi do dedinky Pačlavice, kde nás už čakal teplý guľáš a ubytovacie priestory. Najprv sme sa ubytovali vo veľkých ubytovacích priestoroch miestnej fary - poukladali sme sa posteliach i po zemi, kto si čo našiel. Mladí sa večer zabávali a rozprávali v ubytovacích priestoroch a dospeláci s pánom farárom v spoločenských miestnostiach fary. Ukázalo sa, že je veľmi bezprostrednej, veselej a spontánnej povahy. Spoločne sme zo spevníka vyberali pesničky na rannú svätú omšu. Hoci sme mali nacvičené väčšie množstvo pesničiek, pán farár si napokon vybral aj niektoré iné. A tak sme zas - už pokoľkýkrát? :-) aj improvizovali. Najväčším šokom však bolo, že p.farár v našom spevníku našiel aj jeho obľúbenú pesničku Prišli sme ťa vzývať (Do tmy na svet) a poprosil nás zaspievať ju. V spevníku síce už bola, ale iba predpripravená - ešte sme ju vôbec necvičili. A tak sme si ráno privstali a štvrťodinku pred odchodom na sv.omšu sme v spoločenskej miestnosti fary urobili miniskúšku. A keďže je to pieseň všeobecne známa a aj spevavá, tak sa nám ju podarilo aj celkom dobre nacvičiť, dokonca aj s hlasmi. Dodnes je to naša rekordne rýchlo nacvičená pieseň a stále ju máme v repertoári. Na sv.omšu sme sa našim autobusom presunuli do susednej dediny - filiálky, kde mala byť sv.omša. Potešil nás celkom plný kostol a na poslucháčoch bolo vidieť radosť z našej návštevy. No najviac sa to prejavilo pri ukazovačke, kde sme zapojili aj miestne deti. Po skončení svätej omše v Pačlaviciach sme ešte sa museli rýchlo pobaliť a presunúť sa do susednej dediny Morkovice, kde sme o 10.00 spievali na ďalšej svätej omši. A tak sme si zauslúžili aj parádny obed, ktorý sme dostali v miestnom kultúrnom dome (alebo to bola dokonca reštaurácia - už neviem presne). Prekvapilo nás pekné stolovanie, reštauračná obsluha, no a klasický guľáš tentoraz vystriedal klasický obed s obsluhou a dobrým stolovaním - vrátane polievky a dezertu.
Po obede naša trasa viedla k miestu blízkemu moravákom ale aj slovákom - pútnickej bazilike na Velehrade. Aj tu sme neodolali a popri prehliadke interiéru sme si vychutnali úžasnú akustiku cez naše piese, ktoré aj bez nástrojov znejú úžasne v takýchto priestoroch - najmä Si večný Boh a Spievaj Pánovi. Po prehliadke okolia baziliky a krátkej nákupno-oddychovej prestávke sme sa vydali na posledný cieľ našej cesty, ktorý síce nemal priamo kultúrny charakter, ale aj tam sme sa na to tiešili - návšteva originál moravského vinného "sklípku" jedného známeho nášho hostiteľa. Samotný sklípek (akých tam bolo vedľa seba niekoľko) je jedna dvojpodlažná malá budova - spodné podlažie, sčasti pod zemou, tvorí sklad vína a horné tvorí jedna miestnosť na "koštovku" - lavice v rade so stoličkami. Pre všetkých pripravil hostiteľ malé občerstvenie (párky) - no a dospelí sa samozrejme občerstvovali aj lahodným mokom. Vinár nám vysvetľoval, že je pivnica skoro prázdna, lebo je po sezóne a už nemá skoro žiadne víno (iba 2OO litrov ?!? :-OO ). Samozrejme pár fľašiek na koštovku pre nás sa našlo. Nuž a čo budem hovoriť, moravské je moravské. No a keďže bola sezóna burčiakov, ponúkal sa aj ten. Naprv niektorí (najmä ženy) ním "ohrdli" ale keď sa nechali prehovoriť a skúsili, neľutovali. Skrátka, nie je burčiak ako burčiak (to, čo sa predáva na tržniciach - je vôbec burčiak?). Takto sme v uvoľnenej atmosfére debatovali až do večerných hodín. Už po tme, driemajúci, sme sa vracali domov a nikomu nevadilo, že namiesto plánovaného príchodu okolo ôsmej večer sme sa vrátili až po polnoci.
Na záver sa nedá povedať už nič iné, len, že sme prežili pekný a pestrý víkend s rôznorodými aktivitami, z ktorých si hádam každý našiel niečo pre seba

Spracoval admin Vlado.