8.10.2010 - spievanie na poslednej rozlúčke s ujom Zolom na Kolónii Hviezda

Na krásne slnečné jesenné poludnie sme prišli zaspievať nášmu dlhoročným členovi ujovi Zolovi (celým menom Zoltán Karcagi *1934 +2010 - o pár dní by bol mal 76 rokov) a rozlúčiť sa s nim na jeho poslednej ceste. Napriek skorej hodine sa nás zišlo slušných osemnásť členov spevokolu. V dome smútku na Kolónii Hviezda sme sa ledva zmestili na miesto pre spevákov. Obrad viedol kňaz, ktorý bol vnukom uja Zola. Okrem tradičných pohrebných piesní a žalmov sme zaspievali aj niekoľko našich skladieb. Na záver obradu (pravdepodobne podľa priania uja Zola) zaznela z reproduktorov zrejme jeho obľúbená pieseň Rodný môj kraj. Pri hrobe sme ešte zaspievali ďalších niekoľko meditatívnych piesní, ktoré ujo Zolo s nami vždy rád spieval. Prišli sa s ním rozlúčiť aj jeho kamaráti - letci, keď pri smútočnom sprievode prelietavalo v okruhoch nad cintorínom aj malé lietadlo.
Hoci pohreb uja Zola nebola akciou spevokolu, rozhodol som sa do nášho archívu akcií napísať o ňom pás slov, pretože dokázal našu súdržnosť - že sme spoločenstvo. Zároveň som chcel v našom archíve nechať aspoň takouto cestou spomienku na uja Zola.

Uja Zola si budeme pamätať ako veľmi srdečného a milého pána, plného radosti a nadšenia, ktoré stále šíril okolo seba. Bol dôkazom toho, že aj piesne označované všeobecne za mládežnícke môžu zaujať a uchvátiť každú generáciu. Vždy sa rád s nami porozprával a svojou aktívnosťou a činorodosťou, ktorou sa vyznačoval takmer až do posledných chvíľ pred zhoršením zdravotného stavu, prevyšoval aj mnohých vekom omnoho mladších. Vždy sa živo zaujímal o záležitosti spevokolu a ťažko znášal obmedzenie spievania spevokolu v nedele. Mnohí, najmä starší martinčania si ho iste pamätajú ako vodiča MHD, veď autobusom cestuje aspoň občas každý. Jeho aktívny prístup k životu sa prejavoval aj záľubou v lietaní, keď ešte pred zhoršením zdravotného stavu často pilotoval lietadlo.
Mnohí návševníci svätých omši ho možno ani v spevokole spievať moc nevideli, keďže stával vždy skromne až vzadu za všetkými. Ani počuť ho príliž asi nebolo, kedže spievaval ďalej od mikrofónov. My členovia si na neho budeme ale spomínať stále. Nezabudnime na neho vo svojich modlitbách.


Spracoval admin Vlado