Na úvod nás milo potešilo, že náš p.farár (ktorý celebroval svätú omšu) spomenul na začiatku sv.omše prítomným, že pri tejto svätej omši máme desiate výročie prvého spievania. Keďže bol pôst, mohli sme spievať aj našu úplne prvú pieseň Je pravda to, ktorá je aj symbolicky úplne prvou v našom spevníku. Ale zároveň sme urobili aj krátky časový prierez našou tvorbou za tie roky a pridali sme aj jednu novú pieseň Svieť svetlo tmám (známu aj ako Svetlo svetu). Práve v tejto piesni sme na našich deťoch ukázali symbolickým spôsobom kontinuitu a plynutie času - prvé dve slohy spievali sóla deti, ktoré v čase vzniku spevololu boli ešte v kočíku a ďalšie dve sóla dnes už dospelí (resp. takmer dospelí) dvaja, ktorí v čase vzniku spevokolu boli malými deťmi a spievavali detské sóla (ktoré sme v minulosti spievavali veľmi často). Takže hoci sa mnohým zdá pri pohľade na naše posledné spievania, že to D z nášho názvu - teda deti - sa zo spevokolu akosi vytrácajú, je to sčasti spôsobené aj plynutím času - dnes už niektorí z nich spievajú v spevokole ako dospelí - ale sú to stále naše deti a preto to D v názve má stále svoje opodstatnenie :-) Navyše prírastky v rodinách členov spevokolu stále pribúdajú, takže veríme, že sa ešte znova dočkáme hŕby malých detí vpredu spevokolu. A pri tejto milej príležitosti sme podnietili aj všetky naše veľké deti, aby sa trochu vrátili v čase do minulých rokov, keď sa sa priekopnícky zúčastňovali na ukazovačkách. Spočiatku to bolo naozaj iba tých pár našich detí, ktoré pred spevokolom ukazovali na detské piesne, no neskôr sa ukazovačky presunuli pred otlár a osmeľovali sa a pridávali sa k nim aj ďalšie deti, takže v poslednom čase už ukazuje vpredu pekný kŕdeľ detičiek. A tak sme v tento deň pomedzi malými detičkami mohli netradične vidieť aj takmer všetky naše už skoro dospelé "deti" v jednej z našich prvých ukazovačiek Boh ťa miluje. Pekný pohľad, nie?
Na záver svätej omše nám pán farár poďakoval za naše účinkovanie pri doprevádzaní svätých omší - za roky, keď je sám na čele farnosti, ako aj za predošlé roky našej existencie. Zároveň nás povzbudilo, keď sa vyjadril, že mal pri tejto sv.omši príjemné pocity. Také mala, dúfame, aj väčšina prítomných, z ktorých o mnohých vieme že nás radi počúvajú, fandia nám a držia palce. Pred záverečnými dvoma piesňami ešte naša vedúca Irenka pár slovami vyjadrila naše pocity z týchto chvíľ a opätovne vyzvala všetkých aby sa pripojili k spevokolu a svojim radostným spevom upevňovali také radostné prežívanie viery, ktoré by malo vyklíčiť v každom z nás.
Po sv.omši sme sa presunuli do priestorov Centra voľného času Božej Tváre (CVČBT), kde sme malým posedením a spomínaním oslávili naše výročie. Do hlavnej sály - herne sme nanosili stoly a stoličky do dlhého pásu, aby sa nás vošlo za stôl čo najviac - no aj tak sa k stolom ani nemohli všetci pomestiť. Len ťažko sa totiž dalo zrátať, koľko sa nás vlastne v centre zišlo, keďže sa to všade iba hemžilo malými, väčšími i veľkými deťmi aj dospelákmi. Odhadli sme, že nás tam bolo zo 80 duší. A pri takom okrúhlom výročí samozrejme nesmela chýbať ani "narodeninová" torta ladená do oranžovej farby. A kedže nás bolo veľa, musela byť tiež poriadne veľká, aby sa každému ušlo. Najprv sme sa pri torte spoločne odfotili.
Potom sme sa naobedovali - z vlastných zásob. Rôznymi rezňami, stehienkami a šalátmi od výmyslu sveta sa len tak stoly prehýbali. A po obede nastal priestor na rozhovory a spomínanie. Nechýbalo ani množstvo koláčov a záskuskov, ktoré sme si samy svojpomocne napiekli. A tak sme takto družne zotrvali asi do tretej hodiny popoludní, aby niektorí ešte stihli ísť na krížovú cestu do kostola.
Takto sme, myslím príjemne a radostne oslávili naše výročie s nádejou, že to vydržíme spolu aj ďalšie roky a dočkáme sa aj ďalšieho okrúhleho výročia.
Spracoval admin Vlado. Samozrejme omnoho viac a väčších fotiek nájdete pod odkazom FOTO vedľa názvu akcie v sekcii bolo.