20.11.2011 – účasť na prehliadke chrámových zborov - Zvolen-Západ

V nedeľu poobede sme opäť po dlhšom čase vybrali potešiť našim spevom mimo územia našej diecézy – tentoraz do farnosti sv. Dominika na sídlisko Zvolen – Západ. Zraz sme mali pred našim kostolom po poslednej doobednej sv. omši – okolo 11:30. Vzali sme spevníky a nástroje a presunuli sa na parkovisko pri OSBD, kde pristavil objednaný autobus. Zmestiť sa do autobusu tentoraz nebol vôbec problém, veď nás prišlo celkom iba 28 (vedúca, 15 spevákov v hlasoch, 4 muzikanti a 8 detí a rodinných príslušníkov). Cesta ubehla veľmi ľahko a rýchlo a už pred pol druhou sme sa ocitli na parkovisku pred Billou na sídlisku Zvolen-Západ. Najhladnejší si ešte skočili kúpiť niečo pod zub a potom sme sa v sprievode vybrali hľadať našu destináciu. Miestni možno krútlili hlavou, či je tu ďalšia novembrová „nežná“ alebo nebodaj sa vrátili prvomájové sprievody. Po chvíli hľadania a pýtania sa sme asi o 10 minút našli uprostred panelákov schovaný pomerne veľký moderný komplex rehole dominikánov, v rámci ktorého sa nachádza aj kostol sv. Dominika, kde sa mal festival konať. Usporiadateľka (jedna z Irenenkiných známych z tejto farnosti, s ktorými sa zoznámila na púti v Medžugorí a na základe toho nás pozvali na svoj festival) nás už vyzerala pred areálom a zaviedla nás do jednej z miestností komplexu, kde sme sa mohli zložiť. Ale zároveň sme aj rozložili nástroje a urobili ešte posledné precvičenie piesní, keďže do začiatku o 14:30 sme mali ešte asi polhodinku. Potom sme sa presunuli do kostola a usadili sa do lavíc, keďže sme mali vystupovať až ako štvrtí. Festival otvoril príhovorom miestny reholník, ktorý zdôraznil duchovný význam tohto festivalu. Potom sa ujala slova moderátorka festivalu a stručne opísala dôvody vzniku festivalu aj program. Prvotná myšlienka vychádzala zo zámeru umožniť spoločné hudobné aj spoločenské stretnutie všetkých troch spevokolov z farnosti – detskému, mládežníckemu aj „dospeláckemu“. Keď sa potom pridala myšlienka pozvať si aj nejaké hosťujúce spevokoly - festival bol na svete. Síce oproti pôvodne avizovanému počtu 7 spevokolov ich vystúpilo napokon iba päť (tri domáce a dva hosťujúce), ale aj tak sa podarilo vytvoriť v neveľkom kostole, zaplnenom do posledného miesta, uvoľnenú atmosféru plnú radosti a nadšenia. Prvým spevokolom, ktorý vystúpil bol domáci detský spevokol, ktorý sa, podobne ako u nás, nazýva podľa názvu sídliska a v ňom obsiahnutej svetovej strany – Západniarik. Nastúpili s horiacimi sviečkami a priniesli zmes pekných detských pesničiek. Potom nasledoval domáci mládežnícky spevokol s názvom KVAS, ktorého názov okrem pojmu kvasu, ktorým máme všetci byť, chápu členovia aj ako odvodenie z prvých písmen vety „(tí) Ktorí Veria A Spievajú“. Ďalším zborom bol prvý hosťujúci chrámový zbor z Tekovskej Breznice, v ktorom bola zastúpená staršia i mladšia generácia s širokým repertoárom – od klasických zborových piesní až po mládežnícke a dobre zneli ako acapela, aj s doprovodom gitary. Potom sme už boli na rade my. S úsmevom na tvári a rodosťou v srdci sme odspievali piesne Nádherný Boh, Toto sú dni Eliáša, Ty ma nesieš sám, Poďme chváliť ho a detskú ukazovačku Boh ľúbi ma, pri ktorej síce vpredu ukazovali iba naše deti, ale v laviciach si flí, flaj, džulala zaukazovali mnohí mladí i starší – duchom mladí. Za naše vystúpenie nás prítomní odmenili výdatným potleskom, ktorý myslím nebol iba formálny. Záver patril domácemu zboru Dominicus, ktorého názov je odvodený z mena farnosti i rehole, ktorá ju spravuje. Vystúpilo teda päť spevokolov a každý upútal iným nástrojových zložením (kde okrem klasických gitár a kláves zaujali i husle alebo flauta) aj štýlom spevu a rozmanitosťou repertoáru, takže dnes sa už zbory snažia mať mnohovrstvý repertoár. Po odspievaní všetkých zborov sme sa presunuli do inej časti rehoľného komplexu – do väčšej spoločenskej miestnosti, kde už boli nachystané koláče, zákusky, káva, čaj, víno a o chvíľu doniesli aj chutný guľáš, ktorým sme doplnili stratenú energiu z nášho vystúpenia a zároveň načerpali ďalšiu na tanečnú zábavu, ktorá nasledovala. Na nej sa väčšina našich členov vyšantila do sýtosti v rytme disco, polky i čardáša. Okolo štvrť na sedem sme sa zvidhli, rozlúčili sa, pobalili techniku a vydali sa smer – autobus. O pol siedmej sme sa v driemajúcom autobuse pohli zo Zvolena a už pred ôsmou hodinou sme boli doma.
Vďaka úprimnej snahe organizátorov, ich nadšeniu a hlavne radostnému prijatiu účinkujúcich zo strany poslucháčov, sa festival vydaril. Bol iste prínosom pre všetkých spevákov, zoznámili sme sa s novými štými i krásnymi piesňami, z ktorých možno niektoré aj zaradíme do nášho repertoáru. A to aj vďaka tomu, že z festivalu vzniklo video DVD, ktoré sme tiež dostali. Nie sú na ňom síce všetky piesne, ale bude nám slúžiť na pripomenutie týchto pekných chvíľ. Budú z neho urobené kópie pre každú zúčastnenú rodinu, aby sme si mohli aj doma pripomenúť tieto pekné pesničky i chvíle. A pokiaľ sa podarí, nahrávky si budete môcť aj vypočuť alebo stiahnuť aj v Privát zóne. A vďaka vydarenej premiére zvolenčania plánujú urobiť z festivalu tradíciu (každý rok na sviatok Krista Kráľa), na ktorú sme boli predbežné opäť pozvaní. Takže možno sa do Zvolena vydáme opäť o rok, prípadne aj ďalšie roky. Dúfam, že aj my im budeme môcť niekedy v budúcnosti oplatiť ich pozvanie pozvaním na obnovený Gospelfest Mária, pretože sa ukázalo, že takého stretnutia spevokolov majú svoj zmysel a oplatí sa ich usporadúvať.

Spracoval admin Vlado.