26.08.2012 - vystúpenie na festivale Jasenické nôtenie v Jasenici

Poslednú augustovú nedeľu 2012 sme sa vydali potešiť svojim spevom divákov festivalu Jasenické nôtenie. Naše vystúpenie na tomto festivale nieslo svojim spôsobom punc premiéry. Totiž kým doposiaľ všetky naše doterajšie výjazdové vystúpenia sme boli pozvaní na základe osobných kontaktov (či už našich bývalých kaplánov, členov alebo ich rodinných príslušníkov alebo známych či priateľov členov spevokolu), tentoraz sme boli oslovení na základe informácie o nás na našej internetovej stránke (odkiaľ pred našim vystúpení aj čerpali text pre naše predstavenie). Pracovníčka Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici, ktoré je spoluorganizátorom festivalu, si tede našla informácie o nás na našej stránke, zaujalo ju naše pôsobenie a zrejme aj naša idea rodinného spevokolu, poslala nám mailovú správu - pozvanie, my sme naň reagovali a dohodli sme sa. Jednoduché, že? A tak napriek prázdninovému času sa podarilo dať dokopy veľmi silnú zostavu (veď v každom hlase boli aspoň traja speváci, čo sa pri letných akciách stáva zriedka) a v nedeľu ráno o pol ôsmej sme sa šiestimi autami vydali „toť kúsok poza humná“ do malebnej dedinky Jasenica uprostred lesov, nachádzajúcou sa medzi Bytčou a Považskou Bystricou, kde sa v tento deň konal už druhý ročník hudobného festivalu Jasenické nôtenie. Miestni veľmi aktívni farníci si pred rokom dokončili kultúrno-športový areál za kostolom, ktorý nazývajú „amfiteáter“ (tvorí ho pevne postavené pódiu a množstvo do trávnika zabudovaných lavičiek pre divákov) zrejme hlavne kvôli tomuto festivalu. Hneď po príchode nás privítali a usmernili organizátori – spoznať nás nebolo ťažké, veď už po tretíkrát (1.Brusel, 2.Krivá) sme všetci „svietili“ v našich spevokolových tričkách s logom. Celý program začal o 9:00 svätou omšou, ktorá sa uskutočnila práve v tomto amfiteátri. Hoci počasie už predtým strašilo dažďom, počasie sa ale pred deviatou umúdrilo a tak organizátori poutierali mokré lavičky, na niektoré dali aj papiere a všetci si mohli posadať. Vo svätej omši pán farár zdôraznil význam takejto akcie a hoci ide iba o druhý ročník, vyjadril nádej, že už je položená tradícia tohto podujatia. Tu sme mohli vidieť, aká dôležitá je podpora farára pri organizovaní hudobného festivalu. Počasie vydržalo počas celej svätej omše, ale potom začalo pršať a tak sa organizátori rozhodli premiestniť ďalší program do kostola, čo bol možno aj lepšie, lebo tam sme mohli využiť aj chrámovú akustiku. Dopoludňajší program, v ktorom sme mali aj my vystupovať patril teda chrámovej hudbe – piesňam mládežníckym, ale aj klasickým zborovým. Na začiatok sa predstavil „mládežnícko-dospelácky“ spevokol (keďže v ňom vystupovali mladí a aj trochu starší) z Považskej Bystrice so známymi i menej známymi piesňami, pričom nás zaujali aj svojou dynamickou rytmikou, ktorá je tak blízka aj nášmu spevokolu a aj preto sme im aj do rytmu schuti tlieskali. Po nich vystúpila (hoci sme si mysleli, že vystúpi až na záver ako „zlatý klinec“ dopoludňajšieho programu) už dosť známa gospelová speváčka Simona Martausová z neďalekej Považskej Bystrice, víťazka Gospeltalentu 2009, ktorú si môžu Martinčania pamätať aj z vystúpenia na poslednom Gospelfeste (už ani nie Mária) v roku 2009 v našom chráme. Vystúpila iba so svojou gitarou a vokalistkou Luciou Briestenskou (ktorej umožnila na záver zaspievať dve piesne a odhaliť ďalší „gospeltalent“). V jej vystúpení nechýbala ani jej najznámejšia pieseň Nádherný svätý (práve s ňou vyhrala spomínanú súťaž). Ďalším zborom ktorý vystúpil bol zmiešaný chrámový zbor z Považskej Bystrice, Považského Podhradia a Moštenca Dies Domini (Dni Pánove), ktorý acapella predviedol mohutné štvorhlasy v piesňach Otče náš (po starosloviensky), Aká si mi krásna, Kto za pravdu horí, Bože čo's ráčil a Mozartovu Ave Verum (ktorú niektorí z nás spievajú v našom veľkonočnom zbore a tak sme mali možnosť porovnávať). Nečakaná úloha zakončenia dopoludňajšieho programu – toho pomyselného tzv. „ zlatého klinca“ pripadla práve nám a tak sme sa museli snažiť, aby sme to čo najlepšie zvládli. Zaspievali sme piesne Ty ma nesieš sám, Zvelebený Pán, Poďme chváliť ho, Toto sú dni Eliáša, Agnus Dei, Víťaz z Júdy (premiérovo s s dvoma sólistami – Peťom B. a Mišom G., ktorý sa v sólových partoch striedali), Kvapky (s takisto premiérovým sólovým spevom našej klávesáčky Dominiky, ktorá zastúpila neprítomnú Barborku K.) a aj detské piesne a ukazovačky Malé koníky ľúbi Boh (so suverénnym spevom malej Barborky T.) a Boh ťa miluje. Po vyjdení z kostola už nepršalo a hneď nás organizátor, ale najmä prenikavá vôňa navigovali k fare, odkiaľ do ďaleka rozvoniaval lákavý guľáš. Každý dostal jeden guľášový a jeden nápojový lístok. A výber bol naozaj široký – v štyroch kotloch sa varil hovädzí, jelení i baraní guľáš a ako nápoj sme si mohli vybrať pivo, kofolu alebo radlera. A tak sme sa pousádzali do určeného priestoru pre účinkujúcich a schuti sme sa mohli najesť aj porozprávať. Poobede okolo jednej hodine vyzval moderátor tancachtivých prítomných na javisko amfiteátra, kde sa uskutočnila hodina základných folklórnych tanečných krokov. Netrvala síce celú školskú vyučovaciu hodinu, ale iba asi 35 minút, ale i tak dala všetkým riadne zabrať, čo potvrdili aj naše dve členky, ktorý sa dali na tento program nahovoriť. V súťažnom duchu sa pokračovalo okolo druhej hodiny, keď vyhlásili súťaž v rýchlosti pitia žinčice (pollitrový pohár) a jedenia korbáčikov(za misku). Bohužiaľ organizátori netušili, že v našich radoch máme takmer profesionálneho jedáka - šprintéra ( ktorý aj nedávno exceloval v podobnej súťaži v Novom Tekove) a tým pádom je súťaž už dopredu rozhodnutá, teda bez dramatického náboja :). Peťo B. naozaj vyhral a výkonom 15 sekúnd vytvoril určite Jasenický (možno slovenský, snáď aj európsky a nebodaj že aj svetový) rekord v tejto disciplíne, a dokonca jeho otec „finišoval“ iba tesne za ním. Ako víťaznú cenu dostal plnú poldruha litrovú fľašu žinčice a mal aj tú česť poskytnúť exkluzívne intervjú pre miestne médium :). A keďže do začiatku folklórnej časti ostávala ešte asi hodinka (mal začať okolo 15:00) niektorí z nás (najmä deti) už nevydržali čakať a pobrali sa domov. Tí, čo ostali, mali možnosť vidieť regionálne folklórne súbory, ale aj tanečníkov (a možno aj tanečnice) z Lúčnice a huslistov zo súboru Zlaté husle. Na záver môžem iba skonštatovať, že sme prežili pekný deň, milo nás prekvapilo aj potešilo srdečné prijatie organizátorov a aj divákov, z ktorých nám aj niektorí osobne poďakovali a pochváli nás, že sa im naše vystúpenie páčilo. Azda prvýkrát sme dostali aj „ozajský“ ďakovný list:





A kto by chcel ešte presnejšie vedieť, kto všetko a kedy vystupoval, tu je úplný program festivalu z oficiálneho plagátu:





A okrem našich fotiek si môžete ešte pozrieť aj fotky zo stránky Považského osvetového strediska, ktoré podujatie spoluorganizivalo na: tejto adrese.
(Samozrejme, že tam nájdete aj náš spevokol "pri akcii").

Spracoval admin Vlado.