22.09.2013 – sobáš v Turčianskom Michale

Odspievať na sobášnej sv.omši v Turčianskom Michale nás požiadala naša „externá členka“ z Malého Čepčína Janka H (šéfkina sestra). Vydávala sa jej „spoluvedúca“ so spevokolu, v ktorom práve pôsobí. A tak sa „desať statočných“ DaR-istov vybralo o 13:45 na troch autách spred Lidla na stratisplnú „hrkotálkovú“ panelovú cestu do Turčianskeho Michala, aby sme sa do 15:00 (kedy mal sobáš začínať) mohli v kľude nachystať a preskúšať si na malom chóre pripravené piesne. Na tento sobáš sme okrem našich klasických sobášnych piesní (Keď dievča v bielom závoji, Vďačiť Ti chcem mama, Vzdám Ti chválu, Chválime ta,...) zámerne vybrali aj jednu našu pesničku so sčasti anglickým textom (Taize pieseň Chváliť Pána chcem - Bless The Lord My Soul), keďže ženíchom bol Angličan, ktorý (ako sme si aj počas sobáša všimli) ešte nevedel príliš dobre po slovensky (lepšie povedané zrejme skoro vôbec). A tak sa v kostole rozvíjala slovensko (na ľavej strane kostole) anglická (na pravej strane kostola) „družba“. Jedinečnosť takéhoto medzinárodneho sobáša sme si všimli už pred samotným obradom, keď sme spolu s p. farárom kompletizovali podrobný „scenár“ obradu doplnením názvov našich piesní. veľké prekvapenie nás čakalo už na samom začiatku sv.omše. Keď organista po zazvonení nadvihol ruky k očakávaným majestátnym „úderom“ úvodného tradičného svadobného pochodu, z organu sa začalo ozývať niečo prekvapujúce, nezvyčajné - tiež majestálne, ale ... bola to skladba, ktorú si pamätáme najmä my skôr narodení ako zvučku Eurovízie „za totáča“ (t.j.Preludium k TeDeum od skladateľa Marc-Antoine Charpentiera). Počas obradu sa dvojjazyčnosť novomanželov prejavila naplno, keď jedno čítanie bolo po slovensky a jedno po anglicky. A to stále nebolo všetko. Počas homílie a potom pri samotnom sobášnom obrade asistovala aj tlmočníčka, ktorá vetu po vete (resp. polvetu po polvete) prekladala, čo prinieslo aj jednu vtipnú jazykovú perličku. Pán farár hovoril o veľkej byrokracii pri vybavovaní takéhoto medzinárodného sobáša a zdôraznil, že pritom sú podstatné iba dve slová – ľúbim ťa. Ale s prekladaním to „vypálilo“ takto:
p.farár: „ ... iba dve slová“, tlmočníčka: „ ... only two words“
p.farár: „ Ľúbim ťa.“, tlmočníčka: „ I love you“
Aj vo frázach sobášneho obradu sa miešala slovenčina s angličtinou a tak sme my mali z toho pekný „guľáš“, ale hlavne že mladomanželia mali v tom jasno ? (aspoň dúfame). Zo zvláštností anglických fráz pri obrade by stálo za zapamätanie napríklad aj to, že pri sľube Angličania neodpovedajú yes (áno) ale I will (budem). Milým spestrením bola aj pesnička dvoch malých speváčikov – nevestinej netere a synovca, ktorý im tesne po samotnom obrade tvárou v tvár zaspievali citlivý svadobný duet. Po sv.omši sme ešte neveste zaželali „veľa šťastia“ a ženíchovi „good luck“, ešte chvíľu sa porozprávali z p.farárom, ktorý bol zvedavý aj na novinky z našej farnosti, kde vraj v minulosti sobášil nejakých Nemcov (hold p. farár má šťastie na inojazyčné sobáše), rozdelili si našu spevácku sladkú výslužku a ponáhľali sa domov k rozrobeným sobotným prácam. Prajeme mladomanželom, aby v novom živote našli spoločnú reč nielen v zmysle lingvistickom – bude to zrejme angličtina ?? - ale aj vo všetkých ostatných oblastiach života.

Spracoval admin Vlado.